Zdravím vás,

kedysi som bol veľkým fanúšikom hnutia FIRE (financially independent, retired early - finančne nezávislý, v predčasnom dôchodku). A robili sme všetko pre to, aby sme tento stav dosiahli čo najskôr.

Do veľkej miery to bolo spôsobené mojim vyhorenm v práci a nechuťou robiť len dočasné riešenia ("zoberiem si mesiac voľno a potom sa vrátim"). Už sa mi skrátka nechcelo vrátiť.

Trocha ma tiež vyrušovalo, že mnohí proponenti FIRE v realite praktikovali skôr filozofiu "ako vyžiť z čo najnižšej sumy peňazí" - bývam v starom obytňáku na parkovisku, konzerva fazule mi vydrží týždeň a sprchujem sa na plavárni medzi 13 - 15, pretože je 50% zľava na vstupné. WOW! Život je krásny!

Hmmm … ani nie. Toto nie je moja predstava dobrého života. Aj keď nikomu ju neberiem.

Podľa mňa je oveľa lepšie chodiť do roboty o 5 alebo 10 rokov dlhšie, a vytvoriť si podmienky na to, aby som mohol žiť život podľa svojich predstáv, než "odísť do dôchodku" čo najskôr, bez ohľadu na životnú úroveň, v ktorej budem musieť potom fungovať do konca života.

Nakoniec sa nám FIRE podarilo dosiahnuť relatívne skoro, na akceptovateľnej úrovni a ja som mohol s čistým svedomím odísť z práce (po tom, čo som ešte 3-krát zmenil džob. Nikto nemôže povedať, že som to neskúšal! :-)) Hoci to bola rodičovská "dovolenka" a staral som sa o naše 2 deti.

No o pár rokov sa objavila ďalšia (pre mňa) pomerne veľká nevýhoda "odchodu do dôchodku" - decká začali chodiť do školy a škôlky, nevyžadovali cez deň full time starostlivosť a ja som sa začal nudiť.

Nielen to - na spokojný život jednoducho potrebujete viac, než len strechu nad hlavou a mať čo jesť. Ako hovorí Maslowova hierarchia potrieb, po tom čo ste najedený, v teple, bezpečí a máte okolo seba ľudí, ktorí vás ľúbia, nastupuje potreba uznania, úcty, potreba sebarealizácie.

Jednoducho - musíte mať pocit, že ste potrebný, užitočný, že vytvárate pre niekoho (aj iného okrem vašej najbližšej rodiny) pridanú hodnotu. Že na vás záleží.

Ja viem, že sa hovorí že práca je posledný zúfalý pokus ako získať nejaké peniaze. Ale to je hlúposť. Práca, alebo podnikanie, ktoré vám dávajú zmysel, bavia vás a ste v tom dobrí, vám toto všetko dajú. A ak takú prácu nemáte, lepšie riešenie, než zostať tam ešte 10 rokov, kým si "nenaškrabkáte" na FIRE a trpieť pri tom ako Jób, je "naškrabkať si" na 3-mesačnú pauzu a tú využiť na nájdenie lepšieho zamestnania alebo podnikania.

Preto som začal skusmo písať blog o niečom, čo ma bavilo (o investovaní) a neskôr z toho vznikol tento môj malý business poskytovania investičných služieb.

A je to skvelé.

Rozumiem, že to nie je jednoduché a nie je to pre každého. Ale pre tých, ktorí takúto možnosť majú, FIRE je podľa mňa slepá ulička. Oveľa lepšie je pracovať na dosiahnutí len FI (finančnej nezávislosti), ktorá vám následne dá oveľa väčšiu istotu a možnosti pri rozvíjaní života podľa vašich predstáv.

A čo s tým "retirementom"?

Ja osobne sa teda do dôchodku nechystám, hoci si treba priznať, že v živote mám toho už zrejme bohužiaľ za sebou viac ako pred sebou.

Je nevyhnutné byť pripravení na situáciu, kedy už nechceme, alebo z akýchkoľvek dôvodov už nie sme schopní produkovať príjem (preto by malo byť investovanie na dôchodok top prioritou pre každého). No myslím si, že systém, v ktorom treba povinne prestať pracovať, pretože som dosiahol nejaký konkrétny vek, je hlúpy.

Ak budem v dobrom zdravotnom stave, nevidím dôvod, prečo by som mal prestať robiť to, čo robím, ak ma to baví a má to zmysel.

Veľmi ma v tom inšpiroval film The Intern (Brigádnik) z roku 2015, s Robertom de Nirom a Anne Hathaway. Je o ovdovelom dôchodcovi (de Niro), ktorý sa môže v pohode venovať koníčkom a cestovať, ale nie je to ono. Prihlási sa preto za brigádnika do fashion start-up firmy (ktorú vlastní Anne Hathaway), a nakoniec sa ukáže, že to bolo obrovské plus pre oboch.

Pozrite si, odporúčam:

​

​

Dobrý je tiež tento rozhovor s mojim obľúbeným hercom Petrom Nárožným spred 5 rokov:

​

​

​

Hovorí v ňom, okrem iných, jednu dôležitú vec - jediná skutočná brzda starnutia je podľa neho práca. Taká, v ktorej od vás závisia iní ľudia. Ak si nechcete pozrieť celý rozhovor, tak začnite na 27:10.

A aké sú vaše plány na dôchodok?

​

Moje 3 postrehy

I. Za peniaze sa vraj šťastie kúpiť nedá. To nie je pravda.

Je nejaký súvis medzi peniazmi, majetkom, bohatstvom a šťastím, spokojnosťou?

Woody Allen hovorí: "Peniaze je lepšie mať, ako nemať. Už len z finančných dôvodov.

"Na druhú stranu, staré slovenské príslovie hovorí, že za peniaze sa šťastie kúpiť nedá.

Ako to teda je? Rýchla skúška správnosti - predstavte si, že vám váš zamestnávateľ ponúkne 50% zvýšenie platu za tú istú prácu. Budete šťastní, alebo nešťastní?Myslel som si.

Samozrejme, nie je to úplne čiernobiele. Do veľkej miery podľa mňa závisí, či to, čo budete musieť pre zvýšený príjem urobiť, nie je v rozpore s vašimi inými prioritami, s tým, čo považujete za dôležité a správne. Ak je pre vás dôležité byť so svojou rodinou, no vy musíte byť každý deň v práci do 22:00, aby ste dostali bonus, vašu spokojnosť tieto peniaze veľmi nezvýšia.

Ak je zdrojom vášho vyššieho príjmu nelegálna činnosť, kvalitnejší spánok vám to (aspoň dúfam) neprinesie.

Odhliadnuc od toho, výsledky psychologických štúdií, zaoberajúcich sa touto témou, hovoria jasne - vyšší príjem znamená vo všeobecnosti väčšiu spokojnosť so životom.

Najnovšia štúdia z roku 2021, na ktorej spolupracoval aj Danny Kahneman, uvádza, že spokojnosť so životom stabilne stúpa spolu s príjmom, a jej rast dokonca akceleruje keď príjem prekročí hranicu 100.000USD ročne. Rast spokojnosti pokračuje až po úroveň príjmu 500.000 USD ročne, za touto hranicou výskumníci nemali dostatok účastníkov, aby vyslovili nejaký konkrétny záver :-).

Výška príjmu vľak nie je jediný, dokonca ani rozhodujúci faktor ovplyvňujúci naše šťastie a spokojnosť so svojim životom. Väčší vplyv majú celkový postoj k životu (optimista vs pesimista) a osobnosť. Napríklad pre 20% najnešťastnejších ľudí v tejto štúdii spokojnosť v závislosti od príjmu stúpala pomalšie, a jej rast sa zastavil niekde na úrovni príjmu 100.000 USD ročne.

Nešťastným, nespokojným, depresívnym, pesimistickým ľuďom viac peňazí ich trápenia veľmi nevyriešilo.

Pre zvyšných 80% z nás platí, že väčší príjem, či majtok bude s veľkou pravdepodobnosťou znamenať väčšiu spokojnosť a pohodu.

​

II. Dôležitá časť risk - managementu vášho majetku

Poistka je nástroj riadenia rizika.

Pomocou nej presúvate vaše riziko na poisťovňu. To samozrejme nie je zadarmo, stojí to peniaze.

Preto by ste mali poisťovať riziká, ktoré môžu mať na vás a na vašich blízkych katastrofický dopad. Ktoré vás môžu stáť 10- tisíce, či 100-tisíce EUR. A pravdepodobnosť vzniku takejto udalosti je nízka. Vtedy je cena takejto poistky rozumná.

Dom. Auto. Váš príjem, ak od neho dlhodobo závisia iní ľudia.

Malé riziká, v 100-kách EUR, nemá veľký význam poisťovať. Lepšie je riešiť to rozumnejšou správou financií, alebo zmenou fungovania/správania.

Lepšie než poisťovať napr. schopnosť splácania úveru je vytvoriť si dostatočnú hotovostnú rezervu, a nastaviť si rozpočet tak, aby fixné výdavky netvorili príliš veľkú časť celkových nákladov.

​
​

III. Prečo si zbytočne nekomplikovať život (ani pri investovaní)

​

Investovanie nie je krasokorčuľovanie - nedostanete žiadne body navyše za technickú náročnosť.

Warren Buffett

​

2 zaujímavé články odinakiaľ

​9% už navždy? (teda dlhodobé výnosy US akcií)​

Toto je už hodne starý článok, z roku 2005. Píše sa v ňom o ešte staršej (z roku 1974) predikcii vývoja trhov 2 pánov - Rexa Sinquefielda a Rogera Ibbotsona, profesora z Yale University. V čase jej robenia bol Dow Jones na úrovni okolo 800. Ich predikcia hovorila, že index dosiahne úroveň 9218 na konci roka 1998 a prekročí hodnotu 10000 najneskôr do novembra 1999. Bola to veľká trúfalosť, ale trafili sa úplne presne. Ich presná predikcia bola založená na presvedčení, že hlavným motorom výnosov akcií je kombinácia dividend, rastu ziskov firiem a inflácie

​

​Život nie je nefér.​

Život nie je nefér. Život je jednoducho súťaž. Záleží na tom, kto sa viacej snaží, ale aj na šťastí.

1 graf na tento týždeň

Ako trávia, v priemere, čas americký dôchodcovia:

spánok 9 hodín

oddych/relaxovanie 6,25 hodiny

pozeranie telky 4,50 hodiny

práca 0,80 hodiny

čítanie 0,57 hodiny

socializácia, komunikácia 0,51 hodiny

športovanie, cvičenie 0,29 hodiny

kultúra, umenie 0,05 hodiny

Takto si to naozaj nepredstavujem.

​

​

Všetko dobré,

Vladimír

​
​