Zdravím vás,

na začiatok dnešného newslettera chcem pripomenúť, že už pred nejakým časom som si pre vás pripravil najnovšie porovnanie výsledkov niektorých z najväčších podielových fondov na Slovensku. Prečítať si ho môžete kliknutím na linku nižšie:

​Porovnanie výsledkov fondov k decembru 2025 ​

Dnes som pôvodne chcel písať o tom, ako umelá inteligencia ovplyvňuje ekonomiku a finančné trhy.

Cez víkend sa však všetko zmenilo, takže o AI niekedy nabudúce.

Prezident, ktorý ukončil najviac vojen v histórii ľudstva a najzaslúžilejší kandidát na Nobelovu cenu za mier totiž znovu (spolu s Izraelom) zaútočil na Irán a začal ďalšiu americkú vojnu na Blízkom východe.

Iránsky režim samozrejme nie je žiadne zlatíčko. Je to krvilačná diktátorská horda, ktorá šíri teror v blízkom aj ďalekom okolí a nemá problém zabíjať ani svojich vlastných ľudí po tisícoch, len aby sa udržala pri moci.

To nevyhnutne neznamená, že kroky USA a Izraela sú správne. Takisto nie je jasné, čo je vlastne cieľom tejto operácie a ako ho chcú dosiahnuť (okrem krátkeho vyjadrenia D. Trumpa, že "budeme Irán bombardovať tak dlho, kým nenastane mier". Ehm.).

To, čo jasné je, že táto vojna má, resp. bude mať potenciálne obrovský dopad. A čím dlhšia, tým väčší bude. Prejavuje sa to už teraz.

Blízky východ je jednak zdrojom veľkého podielu ropy a plynu, ktoré sa stále nevyhnutné pre chod globálnej ekonomiky. Vedú tade tiež dôležité obchodné trasy. Nielen pre dopravu spomínaných energií, ale aj rôznych iných tovarov. A región, konkrétne Dubaj, je aj čoraz dôležitejším ekonomickým centrom.

Toto všetko konflikt ohrozuje.

Irán si veľmi dobre uvedomuje, že čistou palebnou silou sa USA v kombinácii s Izraelom nemôže rovnať. Jeho stratégia je teda spôsobiť čo najviac globálnych ekonomických škôd a prinútiť tak USA z konfliktu vycúvať. Preto blokuje Hormuzský prieliv, útočí na energetickú infraštruktúru v celom regióne, ako aj letiská a iné civilné objekty.

Trhy zareagovali, no zatiaľ menej divoko, ako by som očakával.

Cena ropy WTI od piatka vzrástla o 16%, zo 65 USD za barel na takmer 76 USD za barel. Tým prekonala ročné maximum z júna 2025. Zatiaľ sa však ani zďaleka nepribližuje úrovniam z roka 2022, kedy v júni prekročila hladinu 120 USD. Experti však predpokladajú, že ak sa vojna natiahne na týždne alebo mesiace, čo USA pripúšťajú, cena môže prekročiť 100 USD.

Ceny akcií klesli. Globálne akcie reprezentované indexom MSCI World klesli od piatka o približne 3%. No dnes, po vyhlásení US administratívy, že zabezpečia lodnú dopravu v Hormuzskom prielive, akcie stúpli a pokles je len iba o - 1%.

Zaujímavé bolo, že klesli ceny US vládnych dlhopisov, ktoré štandardne fungujú ako bezpečný prístav a v časoch kríz ich ceny rastú. Tentoraz to bolo inak a medzi investormi skôr prevládol strach z rastúcej inflácie.

US dolár posilňuje, čím ukázal, že stále má postavenie "bezpečného prístavu". Naopak, cena zlata klesla o približne 3%.

Vyzerá to tak, že investori zatiaľ očakávajú pomerne krátky konflikt. Realita ich však môže nepríjemne prekvapiť.

Aký dopad má veľká ropná kríza, sme už zažili.

Konkrétne v roku 1979, a takisto zahrnovala Irán. A hoci účastníci a princíp sú rovnaké aj teraz, dopady na finačné trhy a globálnu ekonomiku môžu (snáď) byť menšie, ako pred 57 rokmi. No v niektorých možno horšie.

Vidno, že samotný Irán nepredstavuje veľký podiel na svetovej produkcii ropy. No hoci odvtedy klesol, veľký nebol ani v roku 1979. Čo teda vtedy spôsobilo obrovský nárast cien ropy? Špekulatívne nákupy a následné obmedzenie produkcie Saudskej Arábie. Do úvahy teda treba brať nielen samotný Irán, ale aj produkciu a logistiku okolitých štátov.

Preto je také dôležité zabezpečenie dopravy ropy cez Hormuzský prieliv a ochrana výrobných kapacít ropy, plynu a LNG. Ak sa to nepodarí, ceny ropy a plynu pôjdu výrazne vyššie. Pretože Blízky východ ako celok má stále veľký podiel na svetovej produkcii ropy.

Dobrá správa je, že rozvinuté ekonomiky sú oveľa menej závislé na rope ako pred 50 rokmi (index ropnej intenzity je menej ako štvrtina úrovne z roka 1978). Ekonomické škody z rastúcej ceny energií teda nebudú také veľké.

Pozitívom je tiež to, že inflácia je výrazne nižšia, čo zvyšuje kapacitu ekonomiky absorbovať vyššie ceny.

Toľko dobré správy.

Trochu menej pozitívny fakt je, že finančné trhy sú výrazne krehkejšie - aktuálny PE pomer (cena akcií vs zisk na jednu akciu) je výrazne vyšší. Akciové trhy sú teda výrazne drahšie, a teda citlivejšie na zlé správy.

Ďalší problém je, že US administratíva podľa všetkého nemá nejaký konkrétny plán, čo presne chce dosiahnuť, ako rýchlo to chce dosiahnuť a čo všetko je pre dosiahnutie tých cieľov ochotná urobiť. História amerických zásahov v tomto regióne však neveští nič dobré.​

Dlhší konflikt a "útek" z rizikových aktív by mohol spôsobiť krach na trhu a ten by následne mohol spustiť recesiu.

Ako by potenciálne mohli vyzerať dôsledky?

Jednoduché a rýchle pravidlo, ktoré používa IMF, hovorí, že každý 10% nárast cien ropy spôsobí spomalenie globálneho ekonomického rastu o 0,15 perc. bodu a zvýši infláciu v budúcom roku o 0,4 perc. bodu. Podľa kalkulácií The Economist by teda dlhodobé zvýšenie cien ropy na úroveň 100 USD za barel spôsobilo zníženie globálneho ekonomického rastu o 0,40 perc. bodu a nárast inflácie o 1,2 perc. bodu. Nie totálna katastrofa, ale ani nič bezvýznamné.

Dôležité je, že dopad v Európe bude zrejme horší než v USA. Hlavný dôvod je, že USA sú net exportér palív, na rozdiel od Európy, ktorá drvivú väčšinu dováža.

Kľúčom pre ďalší vývoj cien akcií bude vývoj cien ropy. Veľmi jednoducho - pokiaľ bude stúpať cena ropy, ceny akcií pôjdu dole.

Pripomeňme si vývoj cien akcií počas prvej vojny v zálive (1990 - 1991):

1. Od Januára 1990 do 1. augusta, kedy začala invázia Iraku do Kuvajtu, sa cena ropy prakticky nezmenila (klesala, potom stúpala, ale celkovo ceny zaznamenali pokles iba o -1,10%). V rovnakom čase index S&P500 stúpol o 0,60%. Priemerná cena ropy bola v tom čase 19,20 USD za barel.
2. Od začiatku invázie 1.8.1990 do 11.10.1990 ceny ropy WTI vzrástli o 90% na 41,20 USD za barel, historicky najvyššiu cenu, ktorá prekročila aj rekordné úrovne z roku 1980. V rovnakom období index S&P500 klesol o 16.9%. Veľký pokles, ale nebol to ani bear market. 11. október sa ukázal byť ako vrchol cien ropy počas tohto konfliktu, no zároveň aj dnom cien akcií.
3. Od októbra do konca roka ceny ropy klesli o takmer 31%, ceny akcií vzrástli o takmer 12%. V tomto období OSN dala Iraku ultimátum - buď opustí Kuvajt do 15.1.1991 alebo bude čeliť ozbrojenému útoku.
4. 16.januára 1990 začala prvá vojna v Zálive. Ceny ropy do marca 1991 klesli o 31%, keďže sa veľmi rýchlo ukázalo, že spojenecké armády sú na rýchlej ceste k víťazstvu.
5. Do konca roka ceny ropy klesli o ďalších 5% a ceny akcií vzrástli o 10%.

Tu je niekoľko záverov, ktoré sa z vyššienapísaného dajú vyvodiť:

• počas nepokojov na Blízkom východe sa ceny ropy a ceny akcií pohybujú v nepriamej úmere. Má to logiku, keďže ropa tvorí dosť veľkú časť ekonomickej produkcie
• v týchto situáciách koniec rastu cien ropy znamená koniec poklesu cien akcií
• ani veľké nárasty cien ropy nemajú tendenciu spôsobiť bear market na akciových trhoch, hoci s poklesmi treba rátať
• svetová ekonomika aj akciové trhy sa aj počas veľkých rastov cien ropy vedia vyhnúť katastrofickým scenárom

A čo z toho všetkého vyplýva pre naše investovanie?

Konflikt na Blízkom východe vždy spôsobí volatilitu na finančných trhoch. Určite nás čakajú neľahké časy a poklesy. No to nie je dôvod na panické reakcie, či výpredaje.

Samozrejme, nikto nevie, ako dlho to celé bude trvať, ani ako to dopadne.

Som však presvedčený, že dobre postavené a diverzifikované portfólio, tak ako aj vo všetkých predchádzajúcich prípadov, zvládne aj túto situáciu. Nebude to príjemné, ani ľahké, a asi ani krátke.

No a ak k dobre postavenému portfóliu máte aj dobre nastavené osobné financie, potenciálne poklesy, ktoré nás možno čakajú, bude lepšie brať ako príležitosti na nákup.

Všetko dobré,

Vladimír